To, čo sme do poslednej chvíle považovali za nemožné je dnes ráno skutočnosťou. Za našimi hranicami vypukla otvorená vojna. Ako mnohí Slováci, aj ja mám na Ukrajine známych a priateľov. Dnes na všetkých týchto ľudí intenzívne myslím a na všetkých Ukrajincov. Na ľudí ako sme my, ktorí ešte včera ráno brali svoje deti do škôl, škôlok, išli do práce a dnes v ich bezprostrednom okolí dopadajú ruské rakety a zomierajú ich blízki.
Myslím na ľudí v našom partnerskom meste Dnipro, ktoré ma len pred niekoľkými mesiacmi uchvátilo svojou krásou, úrovňou kultúry, verejnými priestranstvami… A môžem len krútiť hlavou nad tým, čoho sme dnes svedkami a pýtať sa, ako to skončí.
Tento príspevok by som písal a použil podobné slová, ak by sa obeťou vojenskej agresie stal ktorýkoľvek z našich blízkych susedov, či je to Ukrajina, Poľsko, Nemecko, či Rusko alebo ktokoľvek iný…presadzovanie záujmov vojenskou silou takýmto spôsobom by malo byť v Európe 21. storočia absolútnym tabu.
Pripájam sa k výzvam mnohých ďalších osobností v tento deň – buďme spolupratriční voči sebe navzájom aj voči Ukrajincom, nepodliehajme dezinformáciám, nenechajme sa rozbiť zvnútra. Je dosť možné, že nás čakajú ťažké časy.
