Blížime sa do cieľovej rovinky

Blížime sa do cieľovej rovinky

Už o niekoľko dní nás čakajú voľby. Som presvedčený, že sa naše mesto potrebuje pozerať dopredu, hľadať a realizovať riešenia, prospešné pre všetkých obyvateľov mesta, nie iba pre pár vyvolených jednotlivcov. Túto víziu mesta som vám predstavil. Som hrdý na to, že sa mne a môjmu tímu podarilo viesť pozitívnu kampaň, ale veľké množstvo útokov, ktoré sa na nás posledné týždne a dni valia ma nútia reagovať.

Ako vytrvalostný športovec a triatlonista viem, že záver býva najťažší. A je to tak. Moja predstava spravodlivej Žiliny sa zjavne nepáči niektorým „podnikateľom“, ktorí sa boja môjho úspechu vo voľbách a útočia na všetko, čo mi je v živote najdrahšie – moju rodinu, mojich priateľov, moje hodnoty a presvedčenie, plavecký klub Nereus, ktorý som vybudoval, aj spôsob akým som ho budoval.

  • Moja rodina za komunizmu pocítila tvrdú ruku režimu, otec v roku 1968 stratil prácu a my, spolu so sestrou, sme sa nemohli dostať na školy. No aj tak ma obvinili, že spolupracujem s bývalými ŠTBákmi.
  • V Žiline som sa narodil a prežil som tu celý život. Môj vzťah k rodičom a fakt, že sme s manželkou postavili dom 4km od Žiliny, aby sme im boli v starobe bližšie – zneužívajú a tvrdia, že nie som Žilinčan.
  • Ako jediný kandidát otvorene vystupujem proti G. Trabelssiemu, lebo jeho vplyv v tomto meste považujem za veľmi škodlivý. Aj tak sa ma snažia spojiť s Trabelssiem.
  • Podporuje ma takmer celá súčasná opozícia a ako poslanec som opakovane vystupoval proti primátorovi Chomovi. Napriek tomu ma spájajú SMERom a Chomom.
  • Vybudoval som s partnermi v Žiline úspešný klub, ktorý naučil 15 000 detí plávať. Vychoval rekordérov a reprezentantov, pričom sme sa celý čas snažili robiť našu prácu za také peniaze, aby si mohlo dovoliť plávať každé dieťa – obvinili ma, že zneužívam mestský majetok – plaváreň na vlastné obohacovanie.
  • A najlepšie nakoniec. Plavecký klub Nereus som minimálne posledných desať rokov viedol prakticky sám, často s pomocou rodičov a zamestnancov Nereusu. Moji spoločníci boli spoločníkmi len podľa názvu, na rozvoji klubu sa podieľali minimálne. Nakoniec som to nevydržal a rozhodol sa z plaveckej školy odísť. A potom všetkom ma moji bývalí spoločníci týždeň pred koncom kampane verejne a podlo napadli v Trabelssieho novinách Žilinec, v článku plnom lží a poloprávd, bez toho, že by som dostal priestor na vyjadrenie.

Tieto krivé obvinenia boli pre mňa veľkým sklamaním, ale šport ma naučil bojovať a nikdy sa nevzdávať, pretože moje svedomie je čisté. Som pripravený v cieľovej rovinke ešte poriadne zašprintovať, pretože viem, že Žilina má na to, aby bola moderným a otvoreným mestom a nie mestom čiernych stavieb, skrytých záujmov a anonymných útokov.

Verím Žilinčanom, že dokážu odlíšiť pravdu od lži.

10. novembra rozhodneme spoločne o ďalšom osude nášho mesta.