„Mesto Žilina sa v kríze prejavilo ako komunikačne a organizačne schopný partner štátu. Pandémia len potvrdila schopnosť miest a obcí zvládať zodpovedné úlohy.“
Primátor mesta Žilina otvorene o doposiaľ realizovaných zmenách v meste, o veľkých projektoch, na ktoré sa Žilina pripravuje, aj o všetkom, s čím za dva roky svojho pôsobenia zápasí.
Uplynuli Vám dva roky vo funkcii primátora Žiliny. Predtým ste pôsobil ako poslanec. Viete dnes povedať, že ste boli na túto pozíciu dostatočne pripravený?
Práve funkcia poslanca mi dala obraz o tom, v akom stave sa Žilina nachádza. Samozrejme, na pozíciu primátora sa nikto nedokáže vopred pripraviť, ja však neľutujem, že som sa rozhodol kandidovať a naše mesto niekam posunúť.
Dokážete v polovici svojho volebného obdobia povedať, že sa Vám to už darí?
Ešte tam úplne nie sme, ale začali sme podľa mňa správne. Posilnili sme mestský úrad skúsenými odborníkmi, ľuďmi ktorí prišli aj zo súkromného sektora, tvoria špičkový tím a vytrvalo idú za výsledkami. Primátor sám o sebe, bez kvalitného tímu, nedokáže riadiť mesto úspešne.
To preto odpovedáte v množnom čísle?
Asi áno. Robím to vždy, keď hovorím o meste, jeho prioritách či výsledkoch. Nikdy to nie je len o osobe primátora. Ten nesie konečnú zodpovednosť. Úspechy však patria celému tímu, ktorý má dnes Žilina naozaj kvalitný.
„Nikdy to nie je len o osobe primátora, sám o sebe nedokáže riadiť mesto úspešne, nie bez silného tímu. A ten má dnes Žilina naozaj kvalitný.“
Čo Vás v úrade, napriek znalosti mestských pomerov, na začiatku prekvapilo?
Keď som prevzal úrad, zaskočila ma najmä nefungujúca komunikácia. Organizácii chýbali základné funkcie. Ľudia na niečom robili a nevedeli o sebe, nepoznali ciele toho projektu, ani vlastný podiel na jeho úspechu. Našiel som veci, ktoré sa neriešili nie jedno, ale viaceré volebné obdobia. Nekvalitná správa verejného priestoru, neriešené problémy s podnikateľom Trabelssiem, parkovacou politikou, mesto bez hlavného architekta, bez stavebného povolenia na novú halu alebo rekonštrukciu Bulváru, bez strategického rozvojového dokumentu.
Čomu všetkému sa teda venujete a s akými výsledkami?
Snažím sa rozmýšľať nad rámec svojho funkčného obdobia. Na dobré veci sme nadviazali a snažíme sa pracovať tak, aby keď príde niekto po nás, dokáže projekt dotiahnuť do úspešného konca. V týchto prvých dvoch rokoch riešime veľa restov z minulosti, no darí sa nám už komunikovať aj prvé dlhodobé úspechy. Mesto má navyše veľmi široké spektrum oblastí, ktorým sa treba venovať. Sociálna oblasť, verejný priestor, doprava, školstvo, kultúra, mestské firmy… Na začiatku ma na mnohých zasadnutiach mestských spoločností vítali slovami, že tam nikdy primátora nevideli. A toto považujem už dnes za jeden z úspechov môjho pôsobenia. Nadviazal som efektívne spolupráce a funkčnú komunikáciu, čo uľahčuje aj urýchľuje všetky ďalšie procesy.
Práve tieto procesy bývajú často predmetom nespokojnosti, aj so samotným primátorom. Spomínate kvalitný tím, funkčnú komunikáciu, teda problémy s procesmi nevidíte?
Samozrejme, za všetko môže vždy primátor (smiech). S týmto som sa už naučil žiť. Netvrdím, že Žilina je úplná výnimka zo slovenského štandardu, kde áno, procesy trvajú dlho. Vysvetlím to však. Z pohľadu občana je všetko možné. Z pohľadu úradu je možné len to, čo nám dovoľuje legislatíva a samospráva si nemôže dovoliť ohýbať zákon. Sme silne viazaní legislatívou, vo veľa veciach je potrebný súhlas poslancov. Tých podmienok, ktoré musí mesto splniť kým príde vo veci výsledok je množstvo. Ale chápem občanov, ktorí to vidia inak, lebo vnímajú spravidla iba tú jednu konkrétnu záležitosť, ktorá ich trápi.
„Na začiatku ma na mnohých zasadnutiach mestských spoločností vítali slovami, že tam nikdy primátora nevideli.“
Stáva sa Vám, že chcú občania riešiť svoje záležitosti priamo s Vami?
Denne. Dostávam množstvo správ zo strany radových občanov. Na niektoré osobne odpoviem, iné delegujem, inak by na nič iné nezostal čas. Následne sa stretávam s pozitívnymi ohlasmi. Ľudia sú najviac prekvapení keď im priamo odpíšem. No vďační sú aj za posunutie svojej požiadavky správnym smerom. Pozitívnych ohlasov je veľa, občania si však sami musia zhodnotiť či vidia rozdiel medzi predošlým fungovaním a súčasným.
Okrem dobrých ohlasov však zrejme vnímate aj tie negatívne… Za čo Vás ľudia najviac kritizujú?
Poďakovaní je čím ďalej tým viac, za čo som rád. Kritiku vnímam najmä na sociálnych sieťach. Niektorí zabúdajú, že aj my sme len ľudia a že kto robí, robí aj chyby. Najhorší sú tí, ktorí ničím neprispievajú, iba z frustrácie atakujú. Takých je veľa. Konštruktívnu kritiku však prijímam. Od ľudí z vonku, ako aj od vlastného tímu. Sami si vieme priznať, kde zlyhávame. Takto vnímam napr. vysporiadanie s podnikateľom Trabelssiem. Neľutujem, čo sme v tejto veci urobili, za návrhom, ktorý sme pripravili si stále stojím. Mrzí ma však, že sme podcenili komunikáciu. Sám som voči osobe tohto podnikateľa extrémne kritický. Zároveň mám ale situáciu dostatočne dobre zanalyzovanú na to, aby som vedel, že skôr či neskôr bude nejaká forma vysporiadania a kompromisu nutná. Či už tomu bude predchádzať desať rokov súdnych sporov alebo nie. Časť zastupiteľstva nie je kvôli krivdám minulosti a osobnej antipatii voči osobe G. Trabelssieho schopná túto ťažkú realitu prijať a pristúpiť na nepríjemné kompromisy. Žilina kvôli tomu možno stratí veľa času a príležitostí, ktorých hodnotu dnes nevieme vyčísliť v peniazoch.
Otvorili ste Pandorinu skrinku, pre mnohých historicky najcitlivejšiu tému. Neľutujete to?
Práve naopak. Som hrdý na to, že sa nebojíme otvárať aj tie najťažšie témy. Aj také čo mi berú politickú podporu. Žijeme v časoch, kedy málokto má odvahu ísť do nevyhnutných, no politicky nepopulárnych krokov. O to viac som hrdý na ľudí, ktorí spolu so mnou v tejto veci bojovali, aj keď si vyslúžili obrovskú vlnu kritiky a všemožných obvinení.
Myslíte si, že je dnes Žilina lepším mestom než bola pred vašim nástupom do funkcie?
Verím, že je, minimálne komunikačne určite áno. Vnímam to najmä v tom, že sme otvorenejší, transparentnejší. Zároveň sme principiálni a neohýbame veci. A aj s tými, ktorí robia chyby, či porušujú zákon, komunikujeme a snažíme sa problémy riešiť. Do projektov prizývame ľudí, riešime predmetnú vec s ľuďmi, ktorých sa týka, nie bez nich.
Čo konkrétne považujete za úspech?
Určite dobre nastavenú komunikáciu, vytvorené spolupráce a partnerstvá, množstvo projektových výziev, do ktorých sa hlásime a ktoré postupne skvalitnia život v meste. Prihláška na Európske hlavné mesto kultúry, modernizácia železničného uzla, inštitút hlavného architekta. Za úspech tiež považujem to, že sme sa vysporiadali s hokejom. A hoci nevieme čo nás ešte čaká, hrdý som už teraz na všetkých, ktorí sa podieľali na zvládnutí pandémie a zaistili plynulý priebeh plošného testovania, v neposlednom rade na žilinskú verejnosť.
„Hoci nevieme čo nás ešte čaká, hrdý som už teraz na všetkých, ktorí sa podieľali na zvládnutí pandémie v Žiline, v neposlednom rade na žilinskú verejnosť“.
Spôsobila pandémia koronavírusu a s ňou spojená kríza nejaké komplikácie v plnení Vašich priorít?
Samozrejme. Veľa plánovaných vecí muselo ísť bokom. Nejasná komunikácia zo strany štátnych orgánov nám však ukázala ako to nerobiť. Viacerí primátori sme spočiatku cítili, že sa na nás štátne orgány pozerajú cez prsty. Ukázali sme však, že sme kompetentní a vedieme dobre fungujúce organizácie. Myslím, že viacerých prekvapilo ako efektívne dokážu samosprávy fungovať, keď príde kríza.
Uvítali by ste od štátu viac kompetencií aj v iných, ako krízových situáciách?
Vo väčšine slovenských miest, aspoň tých väčších, sú v súčasnosti veľmi schopní primátori. Sme kompetentní a pripravení partneri. Ukázali sme, že vieme zvládnuť veľkú zodpovednosť, preto by sme uvítali aj adekvátne viac kompetencií a financií. Keď sa porovnávame napríklad s mestami v Česku či Poľsku, vidíme, že sú diametrálne inde. Nehovorím, že máme len na svietenie a zametanie, ale chýbajú zdroje na významné investície.
Keby ste predsa len mali tú možnosť, čo by ste mestu dopriali hneď?
Okamžite si predstavím zrekonštruovanú športovú halu, ako architektonický skvost v rukách mesta, zrekonštruovanú mestskú pamiatkovú rezerváciu, pešiu zónu od stanice cez Hlinkovo a Mariánske námestie, až po Bulvár. Prial by som si tiež viac žičlivých, zodpovedných a priamych ľudí, aj v zastupiteľstve, ktorí by sa spojili a vedeli by komunikovať, aby mesto išlo rýchlejšie dopredu.
